Preskočiť na hlavný obsah

Som mizantrop?


„Ľudia mi vravia mlč, keď veta ešte neskončila. Všetci mi vravia stoj, keď ešte vládzem ísť. Všetci mi vravia miluj, keď ma už nikto nemá rád. Raz rozkážu mi žiť a ja budem už umierať.“ 
Albert Einstein

Čím som staršia, tým viac si začínam vyberať ľudí, s ktorými prídem do kontaktu. Niežeby som bola náročná a odsudzujem nejaké skupiny ľudí, ale som len jednoducho pochopila, že je lepšie sa stretávať s ľuďmi, ktorí mi niečo do života dajú a nestrácať čas s nesprávnymi osobami. Vlastne každý človek je pre nás niečim. Niekto darom, niekto trestom a iný zas skúškou vlastnej trpezlivosti a podobne. Občas potrebujeme stretnúť aj tých blbcov, ktorí nám zdvihnú tlak, aby sme pochopili, že ľudia sú fakt rôznorodí. Denno denne sa s nimi stretávame. Ľudia. Je toľko rôznych typov ľudí, že sa to nedá ani popísať. Stretli sme v živote fájn ľudí, kamarátov na celý život, povrchné známostí či neprajníkov. Každý z nich však niečo zanechal v našom živote. Zanechali v nás spomienky na pekné momenty, bolesť, ponaučenie, či hrejivý pocit na duši.


Moja tvorba - Labute na Dunaji

„Príliš veľa myslíme a príliš málo cítime. Viac ako stroje potrebujeme ľudskosť. Viac ako rozum potrebujeme láskavosť a miernosť. Bez toho zvlčíme a stratíme všetko.“ 
Charlie Chaplin

Po čase, čo som sa vrátila, som mala obavy. Zostali tu ešte nejaký kamaráti? Všetci sme rozlietaní v tejto uponáhľanej dobe. Veľa ľudí sa zmenilo, ja som sa zmenila tiež. Už to nie je to, čo to bývalo kedysi. Najväčšia priateľstvá sú dnes veľakrát už len peknými spomienkami. Často krát iba spomínam na tie časy, keď sme riešili spory v partiách na ihrisku. Dnes už riešime úplne iné vecí. Ľudia s ktorými sme trávili čas, dnes už sú niekde inde. Niektorí zostali, iní pribudli.  Najväčší nepriatelia prídu za vami a pozdravia sa vám. Na druhej strane niektorí ľudia s ktorými sme niečo prežili, sa tvária, že sa jednoducho nepoznáme. Sú momenty, keď sa nestačím čudovať, ako sa ľudia menia. Niekedy v dobrom, ale aj v zlom slova zmysle. 
Ľudí by som všeobecne rozdelila do dvoch skupín.

Nosiči slnka do vášho života

Do tejto skupiny by som zaradila ľudí, ktorí prinášajú do nášho života pozitívnu energiu. Napr. rodina, priatelia, alebo aj náhodní ľudia, ktorí nás dokážu inšpirovať. Pochopila som, že je dôležité mať po boku človeka, s ktorým si dokážeme pozrieť do očí a obaja vieme "aká bije". Ľudí, ktorí aj napriek iným názorom stoja pri nás. Tých, na ktorých je spoľahnutie. Niekoho, komu môžeme kľudne zavolať aj o 3tej hodine ráno a oni nás vypočujú. Ľudí, s ktorými si budeme mať vždy čo povedať. Niekoho, kto nám podá pomocnú ruku vždy, keď to budeme potrebovať. Takého človeka, ktorého úsmev, vyčaruje úsmev na našich perách. Toho človeka, ktorí nás pozná ako seba a aj napriek tomu nás má rád. Nájsť však takýchto ľudí vôbec nie je ľahké, niekomu sa to ani nepodarí za celý život. Ak však takýchto ľudí máte okolo seba, je dobré im pripomenúť, čo pre vás znamenajú. 

Vysávači energie

A sme doma. Ľudia totálne zbytoční v našom živote. Sú pre nás iba príťažou namiesto toho, aby boli plusom. Vysajú z nás všetok energie. Ľudia, ktorí sa neustále sťažujú, lebo nemajú ako zaujať. Neprajníci, ktorí nám budú závidieť aj nos medzi očami alebo šedý vlas na hlave. Niekedy je ťažké ich odhaliť. Môžu sa tváriť, že ich zaujímajú vaše problémy, ale nedajte sa oklamať. Najhoršia vlastnosť na ľuďoch, je ich falošnosť. Nikdy nevieme čo čakať od takého človeka, a kým sa pri nás dnes tvári, že ho zaujímajú naše problémy, zajtra sa môže stať, že naše problémy bude rozoberať s niekým iným. Dôveruj, ale preveruj. Nenechajte sa vysávať od nepriateľov. Niekedy sa môže stať, že nebudete vedieť o akého hráča ide. No v momente, keď spozorujete, že od kedy ste s tým človekom, tak váš život je o ničom, zoberte čím skôr nohy na plecia a bežte preč. Radšej neskoro, ako nikdy.

Sú dni, keď človek jednoducho potrebuje byť sám. Sám so svojimi myšlienkami. Uvedomiť si všetko, čo v živote má, akých ľudí ma okolo seba. Na samote je najkrajšie to, že čokoľvek si myslíte je fájn, nikto vám nebude vnucovať jeho názor. Z času na čas si potrebujeme uvedomiť svoje hodnoty. Zapracovať na svojich cieľoch. Usporiadať si myšlienky, alebo len tak venovať čas sám sebe. Jediná osoba s ktorou musíte žiť celý život, ste len vy sami. Kašlite na to, čo si kto myslí. Byť spokojný sám so sebou, je dobrým znamením pre spokojnosť v spoločnosti iných. Ak človek nie je spokojný sám so sebou, ťažko bude spokojný s niekým iným. 

„Samota je vrchol psychohygieny. Túto možnosť samoliečby má každý naporúdzi. Kto nenájde vzťah k sebe vo chvíľach rozhovoru so sebou, nenájde správny vzťah ani k okoliu a k spoločnosti.“  Pavol Strauss

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Narodil si sa ako originál, tak nezomri ako kópia!

Keď začínam písať tento blog, tak ako prvé, som začala rozmýšľať nad nejakým výstižným názvom. Potom som si však uvedomila, že najlepšie bude, ak napíšem svoju myšlienku a názov blogu už príde sám. Myslela som si, že tak skoro nedám vonku žiaden blog, lebo som nemala nejakú príhodu alebo skúsenosť, s ktorou by som sa podelila. Ale čo čert nechcel, prišlo to. Niekedy to jednoducho príde samo. Neviem, či som rada, alebo mám plakať, no každopádne aspoň sa s tým podelím.  Poznáš ten pocit, keď si sa už hádam aj 100x na niečom popálil, a aj tak si z toho nevieš vziať ponaučenie? Presne takéto pocity mám vo svojom živote, ak sa bavím o tom, že si mám zobrať lekciu z toho, že ľudia sa jednoducho nemenia. Mala som milión príležitosti zažiť, vidieť a pretrpieť chvíle, keď som pochopila, že ľudia sa nezmenili. Keď aj ty stále čakáš na ten zázrak, tak na neho čím skôr zabudni. Nebuď otrokom čakania, lebo ľudia sa nikdy nezmenia....

Účtovníctvo? Žiaden problém! Teda, nie tak veľký..

Tí, ktorí sledujete moje blogy, tak už viete, že som si našla novú prácu. S odstupom času som sa rozhodla napísať blog o tom, ako som sa k tomu dostala a čo robím. Po návrate z Nemecka moja situácia bola všelijaká. Prácu som sa rozhodla hľadať až po čase. Trochu mi trvalo, kým som sa opäť poskladala a dokázala rozmýšľať nad životom ďalej. Ale to už všetko viete z mojich predchádzajúcich blogov. Podmienky pre moje budúce povolanie boli trochu zvláštne. Musela to byť práca v Košiciach a s využitím nemeckého jazyka. Bola som veľmi optimistická. Vôbec mi nebude vadiť dochádzať 3 hodiny denne, kým si nájdem bývanie. Každé ráno si spomeniem na svoje zmýšľanie, keď si po desiatich minútach čakania na vlak, už necítim prsty na nohách a rukách. Bývanie si nájdem rýchlo, veď všade stále samé inzeráty. O tom tiež raz napíšem blog, s čím všetkým som sa stretla. Nemčina? Pffff, veď som prišla z Nemecka. Nič ma neprekvapí. Keď som sa nestratila tam (iba občas), tak tu to nezvládnem? Všetko ľ...