Preskočiť na hlavný obsah

Narodil si sa ako originál, tak nezomri ako kópia!

Keď začínam písať tento blog, tak ako prvé, som začala rozmýšľať nad nejakým výstižným názvom. Potom som si však uvedomila, že najlepšie bude, ak napíšem svoju myšlienku a názov blogu už príde sám. Myslela som si, že tak skoro nedám vonku žiaden blog, lebo som nemala nejakú príhodu alebo skúsenosť, s ktorou by som sa podelila. Ale čo čert nechcel, prišlo to. Niekedy to jednoducho príde samo. Neviem, či som rada, alebo mám plakať, no každopádne aspoň sa s tým podelím.
 Poznáš ten pocit, keď si sa už hádam aj 100x na niečom popálil, a aj tak si z toho nevieš vziať ponaučenie? Presne takéto pocity mám vo svojom živote, ak sa bavím o tom, že si mám zobrať lekciu z toho, že ľudia sa jednoducho nemenia. Mala som milión príležitosti zažiť, vidieť a pretrpieť chvíle, keď som pochopila, že ľudia sa nezmenili. Keď aj ty stále čakáš na ten zázrak, tak na neho čím skôr zabudni. Nebuď otrokom čakania, lebo ľudia sa nikdy nezmenia. Myslím si, že väčšina mi dá za pravdu. Zakaždým nová skúsenosť a ja som si aj tak nikdy nedala povedať. Tu je pochopiteľné, že som bola jednoducho tvrdohlavá. 

Niektorí sa riadia heslom: ,,Dvakrát do tej istej rieky nevstúpiš". A robia dobre. Ja som išla však vo všetkom na istotu, veď čo ak náhodou a tak u mňa skôr platilo: ,,Dovtedy sa chodí s krčahom po vodu, kým sa nerozbije". Dovtedy som sa nechala klamať od ľudí, že sú iní a že sa zmenia, kým ma to doslova nezrazilo na zem a neprišlo to vytriezvenie. Potom už však bolo neskoro plakať nad rozliatym mliekom. ,,To máš za tu tvrdohlavosť Diana!" - povedal mi život.

Chcela by som byť niekedy ako niektorí ľudia, ktorým stačí mali náznak niečoho zlého a jednoducho zavrú dvere, zahodia všetko za hlavu a idú ďalej. Obdivujem tak silných ľudí.. Alebo múdrych? Ja som zas verila v opak - ľudia sa dokážu zmeniť. Lož! Dnes už viem, že je všetko iba divadlo, a kam sa pozrieš, tam sú herci. Ľudia sa môžu snažiť, zmeniť sa kvôli niekomu, niekomu sa to možno aj podarí na malý moment, alebo určitú dobu, ale ak sa raz človek narodí ako tvrdý a bezcitný, tak len ťažko budeme čakať že z neho bude Rómeo. Možno to zvládne, no len do času, kým nepríde nato, že to nie je on, ale iba jeho maska, a že hrať sa na niekoho, kto v skutočnosti nie je, nie je výhra ale prehra. Všetko iba dovtedy, kým nezistí, že byť sám sebou, je tá správna cesta v živote. Preto sa v podstate ani nehnevám na ľudí, ktorí klamali, alebo sa hrali na niečo iné. Hnevám sa na seba, že som hneď po prvom zistení nezatvorila dvere a nešla ďalej. Ale som rada za nich, že nakoniec ukázali svoju tvár a sú naďalej takí, ako sa narodili a bolo súdené im byť. Verím, že tí ľudia to pochopili tiež, a sú šťastní.
Foto - http://fotograf.agenturacreative.sk/

 Jedna malá rada na záver: Ak pre Teba niekto nie je dobrý ako Justin Bieber, tak sa ho nesnaž meniť a idealizovať si ho na Brada Pitta (tieto dve celebritné mená som použila náhodne a iba ako príklad). Zabíjaš tým jeho osobnosť a svoj čas. A taktiež ani Ty sa nesnaž byť niekym kto nie si, len aby si sa niekomu zapáčil, alebo aby Ťa mal rád. Ak Ťa má mať niekto rád, tak len takého, aký v skutočnosti si. Tak nájdi tých ľudí, ktorí Ti pomôžu rozvíjať Tvoje pravé ja a nie meniť ho. Drvivá väčšina sa snaží byť niekoho kópiou. Buď jedinečný. 
Nakoniec sa mi to aj podarilo. Pri rozvíjaní tejto myšlienky, mi napadlo aj jedno pekné motto, ktoré teraz tvori názov tohto blogu. Peace ✌

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Som mizantrop?

„Ľudia mi vravia mlč, keď veta ešte neskončila. Všetci mi vravia stoj, keď ešte vládzem ísť. Všetci mi vravia miluj, keď ma už nikto nemá rád. Raz rozkážu mi žiť a ja budem už umierať.“  Albert Einstein Čím som staršia, tým viac si začínam vyberať ľudí, s ktorými prídem do kontaktu. Niežeby som bola náročná a odsudzujem nejaké skupiny ľudí, ale som len jednoducho pochopila, že je lepšie sa stretávať s ľuďmi, ktorí mi niečo do života dajú a nestrácať čas s nesprávnymi osobami. Vlastne každý človek je pre nás niečim. Niekto darom, niekto trestom a iný zas skúškou vlastnej trpezlivosti a podobne. Občas potrebujeme stretnúť aj tých blbcov, ktorí nám zdvihnú tlak, aby sme pochopili, že ľudia sú fakt rôznorodí. Denno denne sa s nimi stretávame. Ľudia. Je toľko rôznych typov ľudí, že sa to nedá ani popísať. Stretli sme v živote fájn ľudí, kamarátov na celý život, povrchné známostí či neprajníkov. Každý z nich však niečo zanechal v našom živote. Zanechali v nás spomienky na pekné mo...

Účtovníctvo? Žiaden problém! Teda, nie tak veľký..

Tí, ktorí sledujete moje blogy, tak už viete, že som si našla novú prácu. S odstupom času som sa rozhodla napísať blog o tom, ako som sa k tomu dostala a čo robím. Po návrate z Nemecka moja situácia bola všelijaká. Prácu som sa rozhodla hľadať až po čase. Trochu mi trvalo, kým som sa opäť poskladala a dokázala rozmýšľať nad životom ďalej. Ale to už všetko viete z mojich predchádzajúcich blogov. Podmienky pre moje budúce povolanie boli trochu zvláštne. Musela to byť práca v Košiciach a s využitím nemeckého jazyka. Bola som veľmi optimistická. Vôbec mi nebude vadiť dochádzať 3 hodiny denne, kým si nájdem bývanie. Každé ráno si spomeniem na svoje zmýšľanie, keď si po desiatich minútach čakania na vlak, už necítim prsty na nohách a rukách. Bývanie si nájdem rýchlo, veď všade stále samé inzeráty. O tom tiež raz napíšem blog, s čím všetkým som sa stretla. Nemčina? Pffff, veď som prišla z Nemecka. Nič ma neprekvapí. Keď som sa nestratila tam (iba občas), tak tu to nezvládnem? Všetko ľ...