Si poverčivý?

Keď sa bavíme o dni v kalendári, ktorý je veľmi známi, každý zbystrí pozornosť. Ten náš slávny 13. Piatok. 

Pamätám si na dni, kedy som vždy a všetko v tento deň videla negatívne. Väčšina ľudí je nastavená tak, že tento deň jednoducho prináša smolu. Neštudovala som, prečo to tak vlastne je, lebo popravde tomu veľmi neverím. Dnes už vôbec nie. Posledný piatok 13. sme mali opäť nedávno v kalendári. Dúfam, že ste ho prežili všetci v zdraví a pohode. Môj piatok bol plný očakávaní. Najprv som mala stres, alebo skôr zmiešaný pocit, keďže ma čakal dôležitý pracovný pohovor. Nič hrozné sa mi nestalo, došla som v poriadku, ale unavená. Mysľou mi prebehla aj myšlienka, či je možné aby to pre mňa znamenalo smolu. Vypustila som ju von. Už stačilo negatív. Pohovor prebehol super, až na môj neskutočný stres, ale čím dlhšie trval, tým to bolo lepšie. Po pohovore som si doslova vydýchla a teraz už len dúfať v to najlepšie. Povedala som, že kašlem na to, že je ten krásny piatok a nemôžem si pripisovať všetku "smolu", ktorá je reálne iba v mojej pomätenej hlave. Tak som to všetko brala s úsmevom, veď je krásny piatok, koniec víkendu. Je to dôvod na radosť, a je jedno, aký dátum je. Nezohralo to veľkú rolu, lebo ja mám už mega predĺžený víkend mesiac a pol, ale aspoň ten pocit no.

Víkend bol tentokrát celkom pokojný a ja som pokračovala leňošením doma. Počas víkendu som nejako neplánovala nič na ďalší týždeň. Odpoveď z pohovoru mala prísť do 10 dní. To som už ani nedúfala, že sa ozvú. Naposledy, keď mi to povedali na nejakom pohovore, to úžasné ,, Ozveme sa", tak zmizli z povrchu zemského a nikdy o nich nikto nepočul.

Pondelok. 5 hodín spánku a cesta na naše perfektné úrady práce. Možno by to obstalo aj ako téma na ďalší blog, pre porovnanie s takými nemeckými úradmi práce. Nič nové a človek sa tam musí plašiť pre jeden papier. Why?!!!! Možno raz nastane ten deň, keď táto doba internetu bude aj patrične využitá. Po príjemne strávenej polhodine u najväčšieho slovenského zamestnávateľa, som si mohla vychutnať celkom pekný východ slnka.
Presúvam sa z mesta do mesta, lebo najlepšie je všetko rozhádzať, aby človek precestoval pol okresu pre jeden papier. Trápim sa vypisovaním dotáznikov a lovím informácie z pamäte, čo som všetko robila za posledné 4 roky. Kiežby som si pamätala, čo som robila presne pred 53 dňami napríklad. Ach. Pondelkové rána sú silnejší odvar piatku 13. Ale nebudem skeptická. Nestrácam náladu a po polhodine vypisovania papierov mi zazvoní mobil. Rozmýšľam, koľko je hodín, a či zodvihnúť so slovami ,,Počúvam rádio Expres". Vôbec mi nepálilo, koľko je hodín a že šťastie som naposledy skúsila asi pred týždňom. Niekedy si aj tak človek povie že, čo ak náhodou, možno som poslala zo spánku sms. Reálne som šancu mala menšiu než nulovú.
Chvíľka napätia. Potom to prišlo. Pocit zakričať do svetu, konečne! Pozitívne myslenie aj v "prekliaté" dni sa vyplatilo. Po pohovore z piatku 13. som dostala tu pracovnú ponuku a tak som si povedala, že už nikdy neuverím tomu, že nejaký zlý dátum existuje. Je to všetko iba o myšlienkach, ktoré človek má v hlave a priťahuje ich k sebe.
Pozitívne myslenie = základ cesty životom. Aj keď som mala obavy, nakoniec sa z tohto dňa stal veľmi úspešný. Verím, že raz v mojom živote prepíše históriu a zapíše sa do budúcnosti ako deň, ktorý mi zmenil život :)