Preskočiť na hlavný obsah

Nebuď strachopud ! Strach je nepriateľ, ktorého musíš poraziť.

Strach. Náš nepriateľ. Príde vtedy keď ho najmenej potrebujeme. Vyvoláva pochybnosti, zlé myšlienky. Báli ste sa niečoho už tak veľmi, že ste nakoniec vycúvali? Dokázal vás premôcť strach a vy ste to pokazili.

,,Nedovoľ, aby Ťa strach z prehry, vyradil hry."
Babe Ruth

Strach zo sklamania

Boli ste už toľkokrát smutní a sklamaní, že sa bojíte, že to príde znova? Máte strach niekomu dôverovať? Strach zo sklamania, je jedným z tých najsilnejších strachov, s ktorým sa môžeme stretnúť v akomkoľvek životnom smere. Ak človek prežil nejakú bolesť, je pochopiteľné, že má strach, skúsiť to znova. Čo ak mi znova zlomí srdce? Bojíte sa, že to čo ste si prežili raz, by sa mohlo zopakovať. Vtedy už nie sú chybní na druhej strane, ale vy a vaša minulosť. Minulosť, ktorá vás poznačila natoľko, že ani po čase sa nedokážete dostať do normálu a nepozerať na minulosť. Ja viem, bolí to a chce čas, aby sa rana zahojila, aspoň ako tak. Vtedy si prajete mať tú čarovnú paličku, ktorá vymaže vašu zlú skúsenosť. Tá však neexistuje. Jediné, čo musíte spraviť, je prijať vašu minulosť takú, aká je a nedovoliť jej ovplyvniť svoju budúcnosť. Je fájn si vziať ponaučenie z minulosti, no zároveň nesmiete dovoliť, aby vás ovládol strach, že čo ak sa to stane znova. Boj so strachom vie byť škaredý, ale ak ho raz človek prekoná, už nikdy sa s ním nestretne.


,,Najväčšia chyba, ktorú môžete v živote urobiť, je stále mať strach, že nejakú urobíte."
Elbert Hubbard.

Strach z neúspechu

Ešte si sa do niečoho ani nepustil a už máš strach z toho, že to nebude dobré. Najlepšia cesta, ako neuspieť. Ešte na začiatku dovoliť strachu z neúspechu, aby vám nahováral, že neuspejete. Veriť v to, čo robíte, je cestou k úspechu. Strach vo vás môže vytvoriť aj okolie. Ale je len na vás, či dovolíte zvíťaziť strachu, alebo nie. To, že sa vám nepodaril projekt v minulosti a šéf vám povedal, že už nikdy neuspejete, nie je dôvod na to, aby ste položili hlavu do smútku a zahodili to za hlavu. Jediné, čo potrebujete zahodiť za hlavu, je strach a veriť, že nech sa deje čokoľvek, to čo robíte, nedokáže zastaviť nejaký strach.

Strach z nových vecí

Máš strach z toho, čo si pomyslia iní, keď si oblečieš farebný sveter? Prečo?! Na názore iných predsa nezáleží. Objavovať nové vecí v živote má zmysel. Prináša to nové skúseností do vášho života a tie vám nikto nevezme. Vždy vám nové vecí niečo dajú. Buď poriadnu lekciu alebo dobrú skúsenosť. Každopádne, stojí zato skúšať a objavovať nové vecí. Nebáť sa prijať výzvy. Nikdy nevieš či to, čo skúsiš nové, nezmení tvoj život tak, že budeš ďakovať sám sebe zato, že si do toho išiel. Tak dovolíš strachu aby Ťa odradil?

Strach prehovoriť

Veľa ľudí sa bojí povedať naozaj to, čo cítia. Čakajú, že to buď spraví niekto iný za nich, alebo na vhodný čas. Ten však nikdy nepríde. Správny čas je urobiť vecí tu a teraz. Tak nebuď ticho a povedz iným, čo si myslíš. Vyjadri svoje pocity a myšlienky. Čo ak niekto potrebuje počuť to, čo si myslíš? Dusiť v sebe niečo? Aký zmysel to má? Žiaden. Čo ak niekoho inšpiruješ, alebo Ťa to posunie tam, kde sa dlho chceš dostať? Čo ak to, čo povieš odhalí niečo, na čo dlho čakáš? Tak sa prekonaj a neboj sa prehovoriť. Niekedy aj obyčajným ahoj, ktoré po prekonaní strachu vypustíš, môže začať neobyčajný príbeh. Ale ak budeš mlčať, tak nikdy sa nedozvieš, ako to dopadne. Tak nečakaj, kým to niekto povie za Teba, lebo sa môže stať, že potom už bude neskoro.


Toto je prvá kapitola rôznych strachov, ktoré ľudia vo svojom živote majú. Nebáť sa je cesta k úspechu. 

,,Zistil som, že odvaha nie je neprítomnosť strachu, ale víťazstvo nad ním. Odvážny človek nie je taký, čo nepociťuje strach, ale taký, ktorý strach porazí."
Nelson Mandela




Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Narodil si sa ako originál, tak nezomri ako kópia!

Keď začínam písať tento blog, tak ako prvé, som začala rozmýšľať nad nejakým výstižným názvom. Potom som si však uvedomila, že najlepšie bude, ak napíšem svoju myšlienku a názov blogu už príde sám. Myslela som si, že tak skoro nedám vonku žiaden blog, lebo som nemala nejakú príhodu alebo skúsenosť, s ktorou by som sa podelila. Ale čo čert nechcel, prišlo to. Niekedy to jednoducho príde samo. Neviem, či som rada, alebo mám plakať, no každopádne aspoň sa s tým podelím.  Poznáš ten pocit, keď si sa už hádam aj 100x na niečom popálil, a aj tak si z toho nevieš vziať ponaučenie? Presne takéto pocity mám vo svojom živote, ak sa bavím o tom, že si mám zobrať lekciu z toho, že ľudia sa jednoducho nemenia. Mala som milión príležitosti zažiť, vidieť a pretrpieť chvíle, keď som pochopila, že ľudia sa nezmenili. Keď aj ty stále čakáš na ten zázrak, tak na neho čím skôr zabudni. Nebuď otrokom čakania, lebo ľudia sa nikdy nezmenia....

Som mizantrop?

„Ľudia mi vravia mlč, keď veta ešte neskončila. Všetci mi vravia stoj, keď ešte vládzem ísť. Všetci mi vravia miluj, keď ma už nikto nemá rád. Raz rozkážu mi žiť a ja budem už umierať.“  Albert Einstein Čím som staršia, tým viac si začínam vyberať ľudí, s ktorými prídem do kontaktu. Niežeby som bola náročná a odsudzujem nejaké skupiny ľudí, ale som len jednoducho pochopila, že je lepšie sa stretávať s ľuďmi, ktorí mi niečo do života dajú a nestrácať čas s nesprávnymi osobami. Vlastne každý človek je pre nás niečim. Niekto darom, niekto trestom a iný zas skúškou vlastnej trpezlivosti a podobne. Občas potrebujeme stretnúť aj tých blbcov, ktorí nám zdvihnú tlak, aby sme pochopili, že ľudia sú fakt rôznorodí. Denno denne sa s nimi stretávame. Ľudia. Je toľko rôznych typov ľudí, že sa to nedá ani popísať. Stretli sme v živote fájn ľudí, kamarátov na celý život, povrchné známostí či neprajníkov. Každý z nich však niečo zanechal v našom živote. Zanechali v nás spomienky na pekné mo...

Účtovníctvo? Žiaden problém! Teda, nie tak veľký..

Tí, ktorí sledujete moje blogy, tak už viete, že som si našla novú prácu. S odstupom času som sa rozhodla napísať blog o tom, ako som sa k tomu dostala a čo robím. Po návrate z Nemecka moja situácia bola všelijaká. Prácu som sa rozhodla hľadať až po čase. Trochu mi trvalo, kým som sa opäť poskladala a dokázala rozmýšľať nad životom ďalej. Ale to už všetko viete z mojich predchádzajúcich blogov. Podmienky pre moje budúce povolanie boli trochu zvláštne. Musela to byť práca v Košiciach a s využitím nemeckého jazyka. Bola som veľmi optimistická. Vôbec mi nebude vadiť dochádzať 3 hodiny denne, kým si nájdem bývanie. Každé ráno si spomeniem na svoje zmýšľanie, keď si po desiatich minútach čakania na vlak, už necítim prsty na nohách a rukách. Bývanie si nájdem rýchlo, veď všade stále samé inzeráty. O tom tiež raz napíšem blog, s čím všetkým som sa stretla. Nemčina? Pffff, veď som prišla z Nemecka. Nič ma neprekvapí. Keď som sa nestratila tam (iba občas), tak tu to nezvládnem? Všetko ľ...