Ahojte,
Dnes som sa konečne dostala do tých mojich krásnych Košíc. Konečne som si vychutnala tu atmosféru a čaro východu. V spoločnosti s tou najlepšou sprievodkyňou ever. Vychutnať si kávu za bezkonkurenčnú cenu, čakať na každom prechode 10 minút, vychutnať si krásnu "gadžovinu", či prejsť 120515814815 km za jeden deň, to všetko (okrem iného), ponúkajú krásne Košice - metropola východu. Ani čakanie na zatúlanú Važku, ktorá sa nestratí vo svete, no vie veľmi ľahko zablúdiť v Košiciach, mi nedokázalo skaziť tu super atmosféru. Po dlhom čase zase tie miestá, ľudia, vecí. Nostalgický deň. Dúfam, že tie Košice zostanú navždy čarovné a nikdy ich nebudem mať dosť.
Keď sa stretne blondínka s brunetkou po "100 rokoch". |
Keďže nie je deň, aby nebol nejako užitočne využitý, tak som sa zastavila pozrieť aj ten veľký veľtrh práce. Úprimne? Moje očakávania to vôbec nesplnilo. Pár veľmi slušných ľudí sa opýtalo, čo chcem robiť v živote. No odpovedzte rozumne, keď ani sama netuším. Povedzte aspoň nejaké odvetvie... ako by ste vysvetlili milo, že ani sami netušíte že čo chcete robiť, ale že medzi hlavné kritéria patrí výška mzdy, alebo keď odvetvie, kde by ste relatívne mohli pracovať, ma strašne ďaleko od školy ktorú máte. Tí čo tvrdia, že na výplate až tak nezáleží pri výbere práce, tak väčšinou klamú. Každý potrebuje peniaze, lebo bez nich sa účty nezaplatia samé. Nikto nedá nikomu nič zadarmo, a každý chce zarobiť na každom :) No projekt ako taký je fájn a aj keď som si tam síce nenašla vysnívanú prácu, tak verím, že mnoho iných ľudí áno.
Nebolo :/ |
Keď už nevyšiel veľtrh práce presne tak, ako som chcela ( cieľ bol nechať tam aspoň 5 životopisov ), tak aspoň tá atmosféra dnešného dňa stála zato a som veľmi rada, že som opäť doma. S dobrým pocitom konečne vstrebávam na gauči dnešný deň, teším sa že som nezaspala v autobuse a hlavne regenerujem chodidlá. Námestie v Košiciach je krásne, najmä tie chodníky, no chodiť tam celý deň vo vysokých topánkach, je fakt strašne bolestivé. Aj keď mám otlaky na nohách, tak mám aspoň dobrý pocit na duši. Ženy, ktoré chodíte deň, čo deň na vysokých opätkoch, prosím zanechajte komentár s radami ako nato ✌👠
Hľadanie mojej vysnívanej práce pokračuje, miestami ma prepadávajú stavy zúfalstva, čo vlastne bude robiť, ale verím, že to miesto na mňa niekde čaká. Možno je to profesia, ktorú ešte nevymysleli a ešte iba príde na trh práce. Byť komplikovaný a náročný človek, je niekedy tak ťažké, že zato nemám rada ani samú seba 😥.
Dúfam, že sa vám zhrnutie môjho dňa aspoň trochu páčilo. Ak ste niekto boli tiež na tom veľtrhu, tak napíšte, ako sa tam páčilo/nepáčilo vám.
Pekný zvyšok večera :)
Komentáre
Zverejnenie komentára