Preskočiť na hlavný obsah

Comeback Slovakia..

Ahojte,
možno ste už niektorí postrehli na mojom Facebookovom profile alebo Instragrame fakt, že sa lúčim s Nemeckom a vraciam sa späť na Slovensko.
Po roku a pol nastal ten čas, kedy som si povedala a dosť !
Dostala som mnoho správ s otázkami, prečo, na ako dlho, čo s priateľom, s ktorým si tam bola a podobne.
Rozhodla som sa formou blogu zodpovedať všetko všetkým..
Dôvodov prečo som sa vrátila bolo hneď niekoľko:
- práca za ktorou som tam išla, sa mi nikdy nepodarila. Mojím plánom bolo pracovať ako pomocná sila v materskej škôlke alebo jasliach. Nevyšlo mi to. Milión životopisov, pohovory, atď,.. no vždy iba jedná odpoveď. Potrebujete vzdelanie. Vzdelanie samozrejme na túto pozíciu mám, problém je ten, že Nemci majú zákony, že to vzdelanie musí byť potvrdené ako postačujúce aj pre Nemecko.

- druhým dôvodom na odchod bol človek, kvôli ktorému som tam išla. Sklamanie, život bez ružových okuliarov, netreba to ďalej rozpisovať. Každý sa predsa len učí na svojích chybách.

- chýbala mi rodina a všetko tu na Slovensku. Nikdy predtým by som nepovedala, že mi tak môj rodný kraj bude chýbať, ľudia ktorí boli v zahraničí, tak vedia o čom hovorím. Kým si to človek nevyskúša, nikdy to nepochopí. Vrátiť sa domov po roku a pol, sklamaná zo sveta vonku, je ten najlepší pocit. Hlavne keď ma doma čakala rodina, priatelia a všetko to, kde som žila predtým.


Začiatok na Slovensku predsa aj napriek týmto výhodam nebol a ešte stále nie je ľahký. Nájsť si prácu, ktorá bude postačujúca, znovu sa zabývať, zvyknúť si na iné režimy, na slovenské platy atď., uvidíme ako to ešte bude.

Sú dni, kedy strašne ľutujem, že som vycestovala a nič okrem skúsenosti som si nepriniesla. Ten čas, ktorý som bola tam, som mohla byť tu niekde inde už, no teraz musím začínať znovu a od nuly.
Pozitíva sú len tie, že som si vyskúšala práce, ktoré by som na Slovensku asi nikdy neskúsila, zlepšila si nemčinu o 150% a videla trochu nemeckej (bavorskej) kultúry, tých ľudí, ich jedlá zvyky a podobne. Tieto vecí sa nedajú získať nijako inak len tým, že si to tam človek prežije.

Toľko by som zhrnula rok a pol a môj návrat domov. Samozrejme ak by niekto chcel vedieť čokoľvek, rada pre vás pripravím ďalší článok na tému, ktorá vás bude zaujímať.
Zdieľajte, Lajkujte a napíšte komentáre, čo by ste chceli ešte vedieť, aké skúsenosti máte vy, alebo čo si o tom myslíte.

Ďakujem :)


Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Narodil si sa ako originál, tak nezomri ako kópia!

Keď začínam písať tento blog, tak ako prvé, som začala rozmýšľať nad nejakým výstižným názvom. Potom som si však uvedomila, že najlepšie bude, ak napíšem svoju myšlienku a názov blogu už príde sám. Myslela som si, že tak skoro nedám vonku žiaden blog, lebo som nemala nejakú príhodu alebo skúsenosť, s ktorou by som sa podelila. Ale čo čert nechcel, prišlo to. Niekedy to jednoducho príde samo. Neviem, či som rada, alebo mám plakať, no každopádne aspoň sa s tým podelím.  Poznáš ten pocit, keď si sa už hádam aj 100x na niečom popálil, a aj tak si z toho nevieš vziať ponaučenie? Presne takéto pocity mám vo svojom živote, ak sa bavím o tom, že si mám zobrať lekciu z toho, že ľudia sa jednoducho nemenia. Mala som milión príležitosti zažiť, vidieť a pretrpieť chvíle, keď som pochopila, že ľudia sa nezmenili. Keď aj ty stále čakáš na ten zázrak, tak na neho čím skôr zabudni. Nebuď otrokom čakania, lebo ľudia sa nikdy nezmenia....

Som mizantrop?

„Ľudia mi vravia mlč, keď veta ešte neskončila. Všetci mi vravia stoj, keď ešte vládzem ísť. Všetci mi vravia miluj, keď ma už nikto nemá rád. Raz rozkážu mi žiť a ja budem už umierať.“  Albert Einstein Čím som staršia, tým viac si začínam vyberať ľudí, s ktorými prídem do kontaktu. Niežeby som bola náročná a odsudzujem nejaké skupiny ľudí, ale som len jednoducho pochopila, že je lepšie sa stretávať s ľuďmi, ktorí mi niečo do života dajú a nestrácať čas s nesprávnymi osobami. Vlastne každý človek je pre nás niečim. Niekto darom, niekto trestom a iný zas skúškou vlastnej trpezlivosti a podobne. Občas potrebujeme stretnúť aj tých blbcov, ktorí nám zdvihnú tlak, aby sme pochopili, že ľudia sú fakt rôznorodí. Denno denne sa s nimi stretávame. Ľudia. Je toľko rôznych typov ľudí, že sa to nedá ani popísať. Stretli sme v živote fájn ľudí, kamarátov na celý život, povrchné známostí či neprajníkov. Každý z nich však niečo zanechal v našom živote. Zanechali v nás spomienky na pekné mo...

Účtovníctvo? Žiaden problém! Teda, nie tak veľký..

Tí, ktorí sledujete moje blogy, tak už viete, že som si našla novú prácu. S odstupom času som sa rozhodla napísať blog o tom, ako som sa k tomu dostala a čo robím. Po návrate z Nemecka moja situácia bola všelijaká. Prácu som sa rozhodla hľadať až po čase. Trochu mi trvalo, kým som sa opäť poskladala a dokázala rozmýšľať nad životom ďalej. Ale to už všetko viete z mojich predchádzajúcich blogov. Podmienky pre moje budúce povolanie boli trochu zvláštne. Musela to byť práca v Košiciach a s využitím nemeckého jazyka. Bola som veľmi optimistická. Vôbec mi nebude vadiť dochádzať 3 hodiny denne, kým si nájdem bývanie. Každé ráno si spomeniem na svoje zmýšľanie, keď si po desiatich minútach čakania na vlak, už necítim prsty na nohách a rukách. Bývanie si nájdem rýchlo, veď všade stále samé inzeráty. O tom tiež raz napíšem blog, s čím všetkým som sa stretla. Nemčina? Pffff, veď som prišla z Nemecka. Nič ma neprekvapí. Keď som sa nestratila tam (iba občas), tak tu to nezvládnem? Všetko ľ...