Tak, aj keď ste možno mnohí čakali, že po krátkom čase príde pokračovanie z môjho predchádzajúceho blogu, schválne som tomu nechala chvíľku čas. Predsa sa na to všetko inak pozerá po týždni a inak presne po dvoch mesiacoch. Popravde som si nemyslela, že to bude až po takom čase, ale keď ten čas beží a nedá sa zastaviť. Ten dátum som si inak nevybrala zámerne. Ale keď som išla pozrieť kedy bol publikovaný predchádzajúci blog, tak som si všimla, že sú to presne dva mesiace. Ah, hanba. Tak dlho som nič nenapísala. Ale to nevadí, prejdem k veci. Snáď to bude stáť zato! V práci sme absolvovali niekoľko školení. Najprv som si myslela, že to nedám. Ako som už spomínala, po nemecky o účtovníctve? Katastrofa. Chcela som utiecť, ako malá myška a schovať sa niekam pod stôl, kde ma nikto neuvidí. Modlila som sa, aby sa ma niekto niečo nespýtal. Bála som sa, že to proste nezvládnem. A nebyť tak skvelého teamu, tak to ani nezvládnem. Myslím si, že tá podpora od skúsenejších v tomto odbore, bola na správnom mieste a pomohla nie len mne, ale určite aj ostatným, ktorí sa možno tiež cítili rovnako.
Dni ubiehali ako voda, školenia sa zdali čím ďalej, tým viac zrozumiteľnejšie. Mne sa začalo čím ďalej, tým viac páčiť tam, kde som. Školiteľky a školitelia boli fakt super a pomohli nám naučiť sa všetko, čo sme potrebovali na plnohodnotnú prácu. Ale čo bolo na tom najlepšie? Nikdy sme na nič neboli sami. Vždy ak sme niečo potrebovali, stáli za nami kolegovia či už zo Slovenska alebo z Nemecka, ktorí vždy očakávali naše otázky.
Medzi kolegami z Nemecka sme si našli aj nových priateľov. Jedným z nich bol Bastian, ktorý nám okrem účtovania venoval aj trochu času naviac aby sme zistili, že je to fájn človek. My sme mu na oplátku toho ukázali naše krásne Košice, z čoho bol strašne unesený on, aj jeho kolegyne. Veľmi obdivovali naše Slovensko a myslím, že nebudem klamať, ak poviem, že sa im u nás páčilo veľmi. Môžme byť hrdý národ.
Vianočný punč s Bastianom |
V spoločnosti nemeckých kolegov, sme sa cítili veľmi dobre a hlavne bezpečne, mali sme tak trochu strach na duši, čo bude ak odídu, ale myslím, že spravil všetko preto, aby nás opustili s tým, že nám ukázali všetko, čo budeme potrebovať. Za čo však veľmi pekne ďakujeme. Doteraz sme s Bastianom zostali v dobrom kontakte a už sa tešíme na ďalšiu jeho služobnú cestu k nám, alebo našu do Nemecka.
Časom sa náš kolektív upevňoval viac a viac. Ja zisťujem, že fakt mám okolo seba perfektných ľudí, ktorých by som nevymenila za nič a za žiadny iný team. Myslím si, že medzi najpodstatnejšie veci patrí aj to, s kým zdieľate prácu a pracovné prostredie. Pracovala som už v mnoho kolektívoch, ale myslím si, že ani jeden nebol tak dobrý od začiatku, ako je tento. Inak sa pracuje v práci, kde viete, že máte super ľudí okolo a môžete sa na nich obrátiť s čímkoľvek, a inak sa pracuje v teame, kde si ľudia nerozumejú. Myslím si, že mnoho teamov nám to môže závidieť.
K ďalším benefitom v rámci práce patrí aj team building a spoločné akcie, kde sa len utvrdzujem v tom, ako je možné, že sa stretlo toľko bláznov na jednom mieste. Vážte si ak máte okolo seba dobrých ľudí, lebo mnoho iných ľudí, to šťastie nemá. Naopak, ak nemáte ideálne prostredie, tak nezabudnite, že vy ste tvorcami šťastia a skúste si ho vytvoriť.
Účtovníctvo, už nie je pre mňa ten otáznik, ktorí to bol na začiatku a po dvoch mesiacoch to hodnotím úplne super. Všetko sa dá naučiť a nič nie je nemožné, je to neskutočná skúsenosť do života. A ak by som to neskúsila a neposlala svoj životopis omylom na pozíciu účtovníka, nikdy by som nezažila niečo také. Hlavne by som nespoznala tak skvelých ľudí. Nie je to práca o ktorej som snívala, ale stala sa pre mňa prácou snov :)
Popritom, som sa stihla nasťahovať, ale už aj odsťahovať z Košíc. Nedopadlo všetko tak, ako som si myslela. Predo mnou je však nová výzva a ja dúfam, že tentokrát to už bude o niečo lepšie, ale o tom ešte určite budete čítať!
Vianočný večierok - Santoví pomocníci |
Nikdy sa nebojte skúšať nové vecí, pretože ak skúsite to, čo ste nikdy neskúsili, získate to, čo ste nikdy nezískali. A hlavne ľudia, ktorí nemajú svoj životný smer, by mali začať skúšať nové vecí a objavovať to, čo ich skutočne baví. Práca je niečo čo s nami pôjde takmer celý život a oplatí sa, aby bola taká, akú si ju predstavujeme. Potom už ani nebudeme mať pocit, že pracujeme, lebo nás to bude baviť. Myslím si, že dnes je pracovná oblasť dosť široká a rôznorodá nato, aby si každý našiel to svoje a nežil celý život v práci, ktorú nemá rád. Každý má právo spraviť zmenu vo svojom živote. Ja som ju spravila (dosť radikálnu) a som rada. Nikdy to ľutovať nebudem. Všetko čo v živote zmeníme, nám buď niečo dobré prinesie, alebo nás niečo naučí. Aj krok vedľa je krok. Tak vykroč aj ty a nečakaj na ten správny čas, lebo ten nebude nikdy, ten je teraz :)
Spoločné korčuľovanie |
Ďakujem vám za vašu pozornosť. Pre ďalšie pikošky z môjho života sleduj moju stránku na Instagrame https://www.instagram.com/dia.lesko/
alebo Facebooku https://www.facebook.com/daybydiana/
Komentáre
Zverejnenie komentára