Preskočiť na hlavný obsah

Pokračovanie o účtovníctve, alebo ako to vidím s odstupom času..

Tak, aj keď ste možno mnohí čakali, že po krátkom čase príde pokračovanie z môjho predchádzajúceho blogu, schválne som tomu nechala chvíľku čas. Predsa sa na to všetko inak pozerá po týždni a inak presne po dvoch mesiacoch. Popravde som si nemyslela, že to bude až po takom čase, ale keď ten čas beží a nedá sa zastaviť. Ten dátum som si inak nevybrala zámerne. Ale keď som išla pozrieť kedy bol publikovaný predchádzajúci blog, tak som si všimla, že sú to presne dva mesiace. Ah, hanba. Tak dlho som nič nenapísala. Ale to nevadí, prejdem k veci. Snáď to bude stáť zato! V práci sme absolvovali niekoľko školení. Najprv som si myslela, že to nedám. Ako som už spomínala, po nemecky o účtovníctve? Katastrofa. Chcela som utiecť, ako malá myška a schovať sa niekam pod stôl, kde ma nikto neuvidí. Modlila som sa, aby sa ma niekto niečo nespýtal. Bála som sa, že to proste nezvládnem. A nebyť tak skvelého teamu, tak to ani nezvládnem. Myslím si, že tá podpora od skúsenejších v tomto odbore, bola na správnom mieste a pomohla nie len mne, ale určite aj ostatným, ktorí sa možno tiež cítili rovnako. 

Dni ubiehali ako voda, školenia sa zdali čím ďalej, tým viac zrozumiteľnejšie. Mne sa začalo čím ďalej, tým viac páčiť tam, kde som. Školiteľky a školitelia boli fakt super a pomohli nám naučiť sa všetko, čo sme potrebovali na plnohodnotnú prácu. Ale čo bolo na tom najlepšie? Nikdy sme na nič neboli sami. Vždy ak sme niečo potrebovali, stáli za nami kolegovia či už zo Slovenska alebo z Nemecka, ktorí vždy očakávali naše otázky. 

Medzi kolegami z Nemecka sme si našli aj nových priateľov. Jedným z nich bol Bastian, ktorý nám okrem účtovania venoval aj trochu času naviac aby sme zistili, že je to fájn človek. My sme mu na oplátku toho ukázali naše krásne Košice, z čoho bol strašne unesený on, aj jeho kolegyne. Veľmi obdivovali naše Slovensko a myslím, že nebudem klamať, ak poviem, že sa im u nás páčilo veľmi. Môžme byť hrdý národ. 

Vianočný punč s Bastianom
V spoločnosti nemeckých kolegov, sme sa cítili veľmi dobre a hlavne bezpečne, mali sme tak trochu strach na duši, čo bude ak odídu, ale myslím, že spravil všetko preto, aby nás opustili s tým, že nám ukázali všetko, čo budeme potrebovať. Za čo však veľmi pekne ďakujeme. Doteraz sme s Bastianom zostali v dobrom kontakte a už sa tešíme na ďalšiu jeho služobnú cestu k nám, alebo našu do Nemecka. 
Časom sa náš kolektív upevňoval viac a viac. Ja zisťujem, že fakt mám okolo seba perfektných ľudí, ktorých by som nevymenila za nič a za žiadny iný team. Myslím si, že medzi najpodstatnejšie veci patrí aj to, s kým zdieľate prácu a pracovné prostredie. Pracovala som už v mnoho kolektívoch, ale myslím si, že ani jeden nebol tak dobrý od začiatku, ako je tento. Inak sa pracuje v práci, kde viete, že máte super ľudí okolo a môžete sa na nich obrátiť s čímkoľvek, a inak sa pracuje v teame, kde si ľudia nerozumejú. Myslím si, že mnoho teamov nám to môže závidieť. 

K ďalším benefitom v rámci práce patrí aj team building a spoločné akcie, kde sa len utvrdzujem v tom, ako je možné, že sa stretlo toľko bláznov na jednom mieste. Vážte si ak máte okolo seba dobrých ľudí, lebo mnoho iných ľudí, to šťastie nemá. Naopak, ak nemáte ideálne prostredie, tak nezabudnite, že vy ste tvorcami šťastia a skúste si ho vytvoriť. 

Účtovníctvo, už nie je pre mňa ten otáznik, ktorí to bol na začiatku a po dvoch mesiacoch to hodnotím úplne super. Všetko sa dá naučiť a nič nie je nemožné, je to neskutočná skúsenosť do života. A ak by som to neskúsila a neposlala svoj životopis omylom na pozíciu účtovníka, nikdy by som nezažila niečo také. Hlavne by som nespoznala tak skvelých ľudí. Nie je to práca o ktorej som snívala, ale stala sa pre mňa prácou snov :) 

Popritom, som sa stihla nasťahovať, ale už aj odsťahovať z Košíc. Nedopadlo všetko tak, ako som si myslela. Predo mnou je však nová výzva a ja dúfam, že tentokrát to už bude o niečo lepšie, ale o tom ešte určite budete čítať!

Vianočný večierok - Santoví pomocníci

Nikdy sa nebojte skúšať nové vecí, pretože ak skúsite to, čo ste nikdy neskúsili, získate to, čo ste nikdy nezískali. A hlavne ľudia, ktorí nemajú svoj životný smer, by mali začať skúšať nové vecí a objavovať to, čo ich skutočne baví. Práca je niečo čo s nami pôjde takmer celý život a oplatí sa, aby bola taká, akú si ju predstavujeme. Potom už ani nebudeme mať pocit, že pracujeme, lebo nás to bude baviť. Myslím si, že dnes je pracovná oblasť dosť široká a rôznorodá nato, aby si každý našiel to svoje a nežil celý život v práci, ktorú nemá rád. Každý má právo spraviť zmenu vo svojom živote. Ja som ju spravila (dosť radikálnu) a som rada. Nikdy to ľutovať nebudem. Všetko čo v živote zmeníme, nám buď niečo dobré prinesie, alebo nás niečo naučí. Aj krok vedľa je krok. Tak vykroč aj ty a nečakaj na ten správny čas, lebo ten nebude nikdy, ten je teraz :)


Spoločné korčuľovanie

Ďakujem vám za vašu pozornosť. Pre ďalšie pikošky z môjho života sleduj moju stránku na Instagrame https://www.instagram.com/dia.lesko/


Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Narodil si sa ako originál, tak nezomri ako kópia!

Keď začínam písať tento blog, tak ako prvé, som začala rozmýšľať nad nejakým výstižným názvom. Potom som si však uvedomila, že najlepšie bude, ak napíšem svoju myšlienku a názov blogu už príde sám. Myslela som si, že tak skoro nedám vonku žiaden blog, lebo som nemala nejakú príhodu alebo skúsenosť, s ktorou by som sa podelila. Ale čo čert nechcel, prišlo to. Niekedy to jednoducho príde samo. Neviem, či som rada, alebo mám plakať, no každopádne aspoň sa s tým podelím.  Poznáš ten pocit, keď si sa už hádam aj 100x na niečom popálil, a aj tak si z toho nevieš vziať ponaučenie? Presne takéto pocity mám vo svojom živote, ak sa bavím o tom, že si mám zobrať lekciu z toho, že ľudia sa jednoducho nemenia. Mala som milión príležitosti zažiť, vidieť a pretrpieť chvíle, keď som pochopila, že ľudia sa nezmenili. Keď aj ty stále čakáš na ten zázrak, tak na neho čím skôr zabudni. Nebuď otrokom čakania, lebo ľudia sa nikdy nezmenia....

Som mizantrop?

„Ľudia mi vravia mlč, keď veta ešte neskončila. Všetci mi vravia stoj, keď ešte vládzem ísť. Všetci mi vravia miluj, keď ma už nikto nemá rád. Raz rozkážu mi žiť a ja budem už umierať.“  Albert Einstein Čím som staršia, tým viac si začínam vyberať ľudí, s ktorými prídem do kontaktu. Niežeby som bola náročná a odsudzujem nejaké skupiny ľudí, ale som len jednoducho pochopila, že je lepšie sa stretávať s ľuďmi, ktorí mi niečo do života dajú a nestrácať čas s nesprávnymi osobami. Vlastne každý človek je pre nás niečim. Niekto darom, niekto trestom a iný zas skúškou vlastnej trpezlivosti a podobne. Občas potrebujeme stretnúť aj tých blbcov, ktorí nám zdvihnú tlak, aby sme pochopili, že ľudia sú fakt rôznorodí. Denno denne sa s nimi stretávame. Ľudia. Je toľko rôznych typov ľudí, že sa to nedá ani popísať. Stretli sme v živote fájn ľudí, kamarátov na celý život, povrchné známostí či neprajníkov. Každý z nich však niečo zanechal v našom živote. Zanechali v nás spomienky na pekné mo...

Účtovníctvo? Žiaden problém! Teda, nie tak veľký..

Tí, ktorí sledujete moje blogy, tak už viete, že som si našla novú prácu. S odstupom času som sa rozhodla napísať blog o tom, ako som sa k tomu dostala a čo robím. Po návrate z Nemecka moja situácia bola všelijaká. Prácu som sa rozhodla hľadať až po čase. Trochu mi trvalo, kým som sa opäť poskladala a dokázala rozmýšľať nad životom ďalej. Ale to už všetko viete z mojich predchádzajúcich blogov. Podmienky pre moje budúce povolanie boli trochu zvláštne. Musela to byť práca v Košiciach a s využitím nemeckého jazyka. Bola som veľmi optimistická. Vôbec mi nebude vadiť dochádzať 3 hodiny denne, kým si nájdem bývanie. Každé ráno si spomeniem na svoje zmýšľanie, keď si po desiatich minútach čakania na vlak, už necítim prsty na nohách a rukách. Bývanie si nájdem rýchlo, veď všade stále samé inzeráty. O tom tiež raz napíšem blog, s čím všetkým som sa stretla. Nemčina? Pffff, veď som prišla z Nemecka. Nič ma neprekvapí. Keď som sa nestratila tam (iba občas), tak tu to nezvládnem? Všetko ľ...