Konečne dovolenka a hurá na Slovensko ;) Liptov ♥

Tak ako by som to nikdy predtým nepovedala, tak to aj bolo..
Po dlhom čase (nie až tak dlhom ale verte mi, v zahraničí ten čas ide niekedy príšerne pomaly) som opäť bola na Slovensku. Dovolenka, oddych a rodina - týmito slovami by som charakterizovala moje voľno. Prečo tak ako by to nikdy predtým nepovedala? Lebo som si vždy myslela že Slovensko je jedna veľká bieda a okrem rodiny a priateľov sa tam nemám načo tešiť. Opak sa po každej dovolenke doma stane pravdou. Slovensko milujem, je tam super, aj keď tak ako každý štát má nejaké tie svoje "muchy", ale ten pocit, že sa vraciam domov, kde mi každý rozumie, kde mi to nie je cudzie a kde nie som ja ten cudzinec. Pocit jednoducho na nezaplatenie. Takto by som opísala v krátkosti moje pocity z dovolenky. Bolo mi super, horšie to bolo už len s odchodom. Dva týždne s rodinou, s ktorou som predtým žila 20 rokov každý deň, je príliš krátka doba. Ale svet je už taký, vybrala som si takúto cestu a prináša to aj obetu. Pozrite si na pár zaujímavosti, ktoré som stihla navštíviť :)

Liptovský Hrádok

Rodina je tá najdôležitejšia v živote ♥

Rieka Belá

Liptovský Hrádok

Múzeum Liptovskej dediny v Pribyline

Škola

Pozostatky v Tatranskom ľadovom dome na Hrebienku

Štrbské pleso

Liek na každú ranu 😁

Jazierka Lásky - Názov vznikol podľa jedného mládenca, ktorý sa v nich utopil pre lásku.

Ďakujem za pozornosť :)

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Narodil si sa ako originál, tak nezomri ako kópia!

Keď začínam písať tento blog, tak ako prvé, som začala rozmýšľať nad nejakým výstižným názvom. Potom som si však uvedomila, že najlepšie bude, ak napíšem svoju myšlienku a názov blogu už príde sám. Myslela som si, že tak skoro nedám vonku žiaden blog, lebo som nemala nejakú príhodu alebo skúsenosť, s ktorou by som sa podelila. Ale čo čert nechcel, prišlo to. Niekedy to jednoducho príde samo. Neviem, či som rada, alebo mám plakať, no každopádne aspoň sa s tým podelím. Poznáš ten pocit, keď si sa už hádam aj 100x na niečom popálil, a aj tak si z toho nevieš vziať ponaučenie? Presne takéto pocity mám vo svojom živote, ak sa bavím o tom, že si mám zobrať lekciu z toho, že ľudia sa jednoducho nemenia. Mala som milión príležitosti zažiť, vidieť a pretrpieť chvíle, keď som pochopila, že ľudia sa nezmenili. Keď aj ty stále čakáš na ten zázrak, tak na neho čím skôr zabudni. Nebuď otrokom čakania, lebo ľudia sa nikdy nezmenia....

Čítať ďalej

Som mizantrop?

„Ľudia mi vravia mlč, keď veta ešte neskončila. Všetci mi vravia stoj, keď ešte vládzem ísť. Všetci mi vravia miluj, keď ma už nikto nemá rád. Raz rozkážu mi žiť a ja budem už umierať.“ Albert Einstein Čím som staršia, tým viac si začínam vyberať ľudí, s ktorými prídem do kontaktu. Niežeby som bola náročná a odsudzujem nejaké skupiny ľudí, ale som len jednoducho pochopila, že je lepšie sa stretávať s ľuďmi, ktorí mi niečo do života dajú a nestrácať čas s nesprávnymi osobami. Vlastne každý človek je pre nás niečim. Niekto darom, niekto trestom a iný zas skúškou vlastnej trpezlivosti a podobne. Občas potrebujeme stretnúť aj tých blbcov, ktorí nám zdvihnú tlak, aby sme pochopili, že ľudia sú fakt rôznorodí. Denno denne sa s nimi stretávame. Ľudia. Je toľko rôznych typov ľudí, že sa to nedá ani popísať. Stretli sme v živote fájn ľudí, kamarátov na celý život, povrchné známostí či neprajníkov. Každý z nich však niečo zanechal v našom živote. Zanechali v nás spomienky na pekné mo...

Čítať ďalej

Účtovníctvo? Žiaden problém! Teda, nie tak veľký..

Tí, ktorí sledujete moje blogy, tak už viete, že som si našla novú prácu. S odstupom času som sa rozhodla napísať blog o tom, ako som sa k tomu dostala a čo robím. Po návrate z Nemecka moja situácia bola všelijaká. Prácu som sa rozhodla hľadať až po čase. Trochu mi trvalo, kým som sa opäť poskladala a dokázala rozmýšľať nad životom ďalej. Ale to už všetko viete z mojich predchádzajúcich blogov. Podmienky pre moje budúce povolanie boli trochu zvláštne. Musela to byť práca v Košiciach a s využitím nemeckého jazyka. Bola som veľmi optimistická. Vôbec mi nebude vadiť dochádzať 3 hodiny denne, kým si nájdem bývanie. Každé ráno si spomeniem na svoje zmýšľanie, keď si po desiatich minútach čakania na vlak, už necítim prsty na nohách a rukách. Bývanie si nájdem rýchlo, veď všade stále samé inzeráty. O tom tiež raz napíšem blog, s čím všetkým som sa stretla. Nemčina? Pffff, veď som prišla z Nemecka. Nič ma neprekvapí. Keď som sa nestratila tam (iba občas), tak tu to nezvládnem? Všetko ľ...

Čítať ďalej

Vyhľadávať v tomto blogu