Piatkový večer bol jedným z top, čo málo samozrejme aj následky. V zafajčenom klube sa každý nefajčiar ako ja, rád presunie vonku na chvíľu na čerstvý vzduch. Inak to ne bolo ani v piatok večer. No lenže moja super silná a odolná imunita sa mi vysmievala za chrbtom a vedela, čo ma n ajbližšie dni čaká. Aby toho nebolo málo, tak som sa vybrala do nemenovaného Kultúrneho strediska, kde premietali super film, ktorý z času na čas zahrial pri srdci, ale na pomery tohto "Kina" to nestačilo a tak som svojmu telu dopriala otužovanie, a.k.a prihodila som do kotla mojej chorobe. Večer som s optimizmom zapila paralen a pevne som verila, že keď sa ráno zobudím, budem zdravá ako rybička. Neviem ako pijú vodu ryby, ale ja som to ráno nedokázala. Moje hrdlo sa rozhodlo vypnúť. Vesmír sa spojil a zariadil veci tak, aby vlak meškal a ja som stála navyše pár zbytočných minút vo vetre, na stanici. Všetko sa deje pre niečo a ja som proste asi potrebovala poriadne pocítiť, že som piatok s...