Tí, ktorí sledujete moje blogy, tak už viete, že som si našla novú prácu. S odstupom času som sa rozhodla napísať blog o tom, ako som sa k tomu dostala a čo robím. Po návrate z Nemecka moja situácia bola všelijaká. Prácu som sa rozhodla hľadať až po čase. Trochu mi trvalo, kým som sa opäť poskladala a dokázala rozmýšľať nad životom ďalej. Ale to už všetko viete z mojich predchádzajúcich blogov. Podmienky pre moje budúce povolanie boli trochu zvláštne. Musela to byť práca v Košiciach a s využitím nemeckého jazyka. Bola som veľmi optimistická. Vôbec mi nebude vadiť dochádzať 3 hodiny denne, kým si nájdem bývanie. Každé ráno si spomeniem na svoje zmýšľanie, keď si po desiatich minútach čakania na vlak, už necítim prsty na nohách a rukách. Bývanie si nájdem rýchlo, veď všade stále samé inzeráty. O tom tiež raz napíšem blog, s čím všetkým som sa stretla. Nemčina? Pffff, veď som prišla z Nemecka. Nič ma neprekvapí. Keď som sa nestratila tam (iba občas), tak tu to nezvládnem? Všetko ľ...

Piatkový večer bol jedným z top, čo málo samozrejme aj následky. V zafajčenom klube sa každý nefajčiar ako ja, rád presunie vonku na chvíľu na čerstvý vzduch. Inak to ne bolo ani v piatok večer. No lenže moja super silná a odolná imunita sa mi vysmievala za chrbtom a vedela, čo ma n ajbližšie dni čaká. Aby toho nebolo málo, tak som sa vybrala do nemenovaného Kultúrneho strediska, kde premietali super film, ktorý z času na čas zahrial pri srdci, ale na pomery tohto "Kina" to nestačilo a tak som svojmu telu dopriala otužovanie, a.k.a prihodila som do kotla mojej chorobe. Večer som s optimizmom zapila paralen a pevne som verila, že keď sa ráno zobudím, budem zdravá ako rybička. Neviem ako pijú vodu ryby, ale ja som to ráno nedokázala. Moje hrdlo sa rozhodlo vypnúť. Vesmír sa spojil a zariadil veci tak, aby vlak meškal a ja som stála navyše pár zbytočných minút vo vetre, na stanici. Všetko sa deje pre niečo a ja som proste asi potrebovala poriadne pocítiť, že som piatok s...